História maďarského skautingu

Začiatky maďarského skautingu

Skautské hnutie, ktoré založil Robert Baden-Powell v roku 1907, sa objavil v Maďarsku roku 1910.  Zväz maďarských skautov založili 28. decembra 1912. V roku 1914 mal Zväz 3 000 členov po celom štáte.

Republika rád zakázal fungovanie skautov, no po jej pádu, v septembri 1919 Zväz obnovil svoje pôsobenie.

V 20-tych a 30-tych rokoch 20. storočia sa zo skautingu vyrástlo významné mládežnícke hnutie. V roku 1922 sa stal hlavným náčelníkom maďarských skautov bývalý predseda vlády Pál Teleki. Počet členov Zväzu v roku 1926 bol 8000. Maďarsko bol spoluzakladateľom Svetovej organizácie skautského hnutia (International Scout Bureau, dnes WOSM), a taktiež Medzinárodnej dievčenskej skautskej organizácie (WAGGGS), ktorú založili v obci Parád roku 1928.

4. svetové skautské Jamboree zorganizovali v Gödöllő roku 1933 a zúčastnilo sa na ňom 26 000 skautov z 51 národov. Táborovým vodcom bol Pál Teleki. V tomto obci usporiadali aj v roku 1939 prvé svetové stretnutie skautiek: Pax Ting. V roku 1938 malo hnutie na území Maďarska 50 000 členov.

Po druhej svetovej vojne sa maďarská komunistická strana snažila oslabiť skautské hnutie a prisvojiť si jeho metódy pre vlastné ciele. 20. júla 1946 zakázali fungovanie zväzu, a o dva dni neskôr založili Zväz maďarských junákov s novým (pre komunistov viac vyhovujúcim) vedením. V roku 1946 novovzniknutý zväz spojili so Zväzom maďarských pionierov a znárodnili majetok skautského zväzu.

Od toho času skautské hnutie v Maďarsku oficiálne nefungovalo, ale mnohí z predošlých skautov zachovali v duchu skauting a nelegálne organizovali detské programy viac-menej na základe skautskej metódy. Maďarský skauting žil ďalej za hranicami v emigrácii, v rámci Zahraničného zväzu maďarských skautov.

Po zmene režimu sa maďarské skautské hnutie v Maďarsku a v susedných krajinách oživilo. Magistrát hlavného mesta evidoval Zväz maďarských skautov 11. februára 1989 ako prvú sociálnu organizáciu.

Maďarský skauting na území Slovenska

V roku 1910 maďarský detský lekár Aladár Szilassy, ktorý pochádza z územia dnešného Slovenska, inicioval na Reformovanej univerzite v Budapešti zakladanie skautingu, a tak sa stal jedným z prvých vodcov maďarského skautského hnutia. Na základe článku mesačníka Zászlónk z 15. januára 1913, na dnešnom území Slovenska začal maďarský skauting fungovať v roku 1913 – vtedy ešte v rámci Zväzu maďarských skautov. Autorom bol Kálmán Radványi, bývalý učiteľ, ktorý svojím článkom "Do tábora, chlapci!" získal vtedajších študentov v Komárne.

V Komárne roku 1913, pod vedením Sándora Karleho, vznikol prvý skautský zbor pod názvom Turul. Jeho členovia sa zúčastnili na prvom významnom podujatí maďarského skautingu – na splavovaní Váhu na pltiach. Po trianonskej mierovej zmluve sa maďarské skautské zbory, ktoré sa tak dostali do Československa, ocitli vo veľkej tiesni. Založenie vlastného skautského zväzu úrady nedovolili. Po roku 1926 sa mohli stať členmi Zväzu československých skautov. Ten ich však nepodporoval, no aspoň mohli fungovať legálne.

Vďaka politickým rozhodnutiam v jeseni roku 1938 väčšina československých skautských zborov mohla ďalej fungovať v rámci Zväzu maďarských skautov. Riadiaci výbor Zväzu maďarských skautov zriadil na území dnešného Slovenska dva skautské obvody, a to v Komárne a v Košiciach. Maďarské skautské zbory, ktoré ostali na území Slovenska, mohli fungovať až do roku 1941.

V roku 1945 sa aj v Československu oživilo skautské hnutie, mohli však fungovať iba slovanské zbory a i tie len do roku 1948. Srdečne vítali vzdelancov bývalých maďarských skautských zborov, ktorí sa perfektne osvedčili ako vodcovia. Maďarskí skauti, ktorí ostali doma, si mohli vybrať: buď vstúpia do slovanských zborov, alebo sa stretávajú tajne. Mali ešte jednu možnosť: mlčať. Československý skauting mal ešte jedno krátke, no osudové obdobie. V roku 1968 prišla príležitosť obnoviť svoje pôsobenie, a mohli fungovať dva roky počas tzv. Pražskej jari. Tým sa vysvetľuje, prečo je dnes v Česku tak veľa dospelých skautov stredného veku.

Mnohí maďarskí skauti, ktorí v ťažkých časoch emigrovali, sa v zahraničí opäť zapojili do skautingu. Viacerí pracovali v maďarských skautských zboroch založených (v utečeneckých táboroch) v roku 1946 (boli to zakladatelia dnešného Zahraničného zväzu maďarských skautov), medzi nimi patril aj Lajos Beszédes. Niektorí vykonávali významnú prácu v skautských zväzoch prijímajúcich krajín.

Po dlhoročnom skrývaní sa 11. marca 1990 Zväz skautov maďarskej národnosti obnovil svoje pôsobenie, jeho fungovanie ministerstvo vnútra Slovenskej republiky oficiálne povolil 6. apríla.

Podrobnú chronológiu nájdeš tu.